V stredu 25. marca sa konal ďalší z workshopov o metodológii vied, tentoraz orientovaný na filozofiu ako predstaviteľku neempirických spoločensko-humanitných disciplín. Pozvanie na podujatie s názvom „Metódy filozofie“ prijali dvaja vzácni hostia: PhDr. Marek Picha, PhD. z Katedry filozofie FF Masarykovej univerzity v Brne a doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., ktorá vedie Katedru filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave.

Predmetom prednášky dr. Pichu bola jedna z konceptuálnych metód, ktorých aplikácia je pre filozofiu charakteristická: myšlienkový experiment (ME). Dr. Picha rozlišuje tri prístupy k analýze myšlienkových experimentov: experimentalistický, inferencialistický a minimalistický. Experimentalistický rámec analýzy zdôrazňuje príbuznosť reálneho a myšlienkového experimentu; druhý sa od prvého líši predovšetkým tým, že sa nerealizuje prakticky, prostredníctvom manipulácie s objektmi vo svete. Podľa tohto prístupu, ktorého predstaviteľmi sú R. Sorensen a S. Häggqvist, je primárna funkcia ME kritická: odhaľujú neprijateľné dôsledky teórií, čím ich vyvracajú. Všetky ME majú podľa tohto prístupu povahu paradoxov.

Predstaviteľom inferencialistického rámca je N. Rescher. ME chápe ako útvary, v ktorých sa na všeobecnú otázku formuluje odpoveď odvodená z hypotetických predpokladov. Tento prístup pripúšťa deštruktívne (kritické, „negatívne“) i konštruktívne (zdôvodňujúce, „pozitívne“) využitie ME, a nestotožňuje ME s paradoxmi.

Tretí, minimalistický rámec analýzy predložil dr. Picha (pozri monografiu Kdyby chyby, Olomouc 2012). ME sa tu chápe jednoducho ako súbor pokynov, ktoré určujú, čo si máme predstaviť, ak sa chceme niečo dozvedieť. Každý ME možno podľa tohto rámca analyzovať ako postup od určitej východiskovej konštelácie (pozostávajúcej z „vstupu“ a „výstupu“) k experimentálnej konštelácii, založenej na modifikovanom „vstupe“; podstatou experimentu je odhadovanie, ako sa pri zmenenom vstupe zmení „výstup“. Minimalistický rámec izoluje toto jadro myšlienkového experimentu, ktoré tvorí identitu každého ME, a ktoré sa tu striktne odlišuje od rozmanitých spôsobov využitia výsledkov ME v argumentácii.

Autor minimalistického rámca v prezentácii tiež poukázal na ďalšie prednosti tohto prístupu v porovnaní s predchádzajúcimi a naznačil, ako možno uvažovať o epistemickom význame a funkciách ME. Na tieto poznámky plynule nadviazala diskusia, v ktorej okrem členov riešiteľského kolektívu projektu AMESH vystúpili doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD. (KFDF) , Mgr. Róbert Maco, PhD. (KFDF), Mgr. Adam Greif (doktorand KFDF), Ing. Marcel Čas (doktorand EUBA), a ďalší. Debata sa okrem úlohy ME v argumentácii a zdôvodnení dotkla napr. vzťahu ME a kontrafaktuálov, otázky hranice medzi deskriptívnymi a normatívnymi koncepciami ME, významu rozlíšenia medzi ME ako metódou a ME ako produktom aplikácie tejto metódy, vzťahu ME a deduktívnych argumentov, ale tiež chápania Turingovho testu ako reálneho, resp. myšlienkového experimentu.

Doc. Szapuová vystúpila s prezentáciou s názvom „Filozofia a metóda“, ktorá pozostávala z troch častí. Prvá bola venovaná všeobecným poznámkam na margo rozličných pojmov metódy a možností uvažovania o vzťahu filozofie a metódy. Druhá časť prednášky sa sústredila na postup, ktorý sa často považuje za typickú metódu filozofie, ba neraz sa s filozofiou stotožňuje: na konceptuálnu čiže pojmovú analýzu a jej úlohu v rozličných filozofických tradíciách. Napokon v tretej časti doc. Szapuová ilustrovala aplikáciu tejto metódy na klasickej triadickej analýze pojmu poznania ako pravdivého a zdôvodneného presvedčenia.

Prezentácia načrtla niekoľko dôležitých otázok – či možno „metódy“, o ktorých je reč vo filozofii, analyzovať pomocou nástrojov, ktoré používa metodológia, či existujú špecifické, výlučne filozofické metódy, či sú filozofické metódy prenosné naprieč rozličnými tradíciami (predovšetkým medzi tzv. analytickou a tzv. kontinentálnou filozofiou) a do akej miery sa postupy uplatňované vo filozofii dajú algoritmizovať.

Na tieto podnety nadviazala rozsiahla diskusia, v ktorej vystúpili PhDr. Marek Picha, PhD., Mgr. Róbert Maco, PhD., Bc. Daniela Glavaničová (poslucháčka KFDF) a ďalší.

Druhý workshop o metodológii vied prilákal viac ako dvadsiatku účastníkov z radov pedagógov a výskumníkov Filozofickej fakulty UK v Bratislave, ale tiež študentov a študentky filozofie a kulturológie. V roku 2015 budeme v rámci práce na projekte AMESH pokračovať v organizácii týchto podujatí – do konca roka chceme uskutočniť ešte dva workshopy. O ich programe budeme informovať na webovej stránke projektu.