V rámci práce na projekte „Analytické metódy v spoločensko-humanitných disciplínach“, ktorý podporuje Agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV-0149-12) organizujeme na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sériu podujatí s názvom Večery o metodológii vied, ktorá sa začala v roku 2013. Vo svojich vystúpeniach na týchto stretnutiach sa odborníci z jednotlivých disciplín vyjadrujú k metodologickým problémom a výzvam, ktorým čelia.
V roku 2014 začíname s organizáciou väčších podujatí, ktoré nazývame „Workshopmi“ o metodológii vied. Každý workshop bude zahŕňať niekoľko dlhších vystúpení zameraných na problematiku konkrétnej spoločensko-humanitnej disciplíny. V budúcom roku plánujeme takéto „minikonferencie“ k otázkam filozofie, práva či ekonómie.
Prvý workshop sa konal 3. decembra 2014. Venovali sme ho problematike všeobecnej metodológie vied. Žiaľ, pre problémy s dopravou, spôsobené počasím, sa nemohlo uskutočniť plánované vystúpenie Ing. Mgr. Zdeňky Jastrzembskej, PhD. z Katedry filozofie Filozofickej fakulty MU v Brne („Jak vysvětlení hodnotit?“). Veríme, že jej prednášku sa nám podarí zorganizovať v náhradnom termíne v priebehu budúceho roka.
S prezentáciou na tému „Vysvetlenie a podmienky modelu vysvetlenia“ vystúpil Mgr. Eugen Zeleňák, PhD. z Katedry filozofie Filozofickej fakulty KU v Ružomberku. Východiskom jeho prednášky bolo rozlíšenie troch úrovní: úrovne konkrétneho vysvetlenia, úrovne modelu vysvetlenia, a úrovne podmienok modelu vysvetlenia. Model vysvetlenia stanovuje, aké zložky má mať adekvátne vysvetlenie. Napríklad podľa známeho deduktívno-nomologického modelu je vysvetlenie platným deduktívnym argumentom, ktorého premisy a záver majú určité zloženie a spĺňajú niekoľko podmienok. Dr. Zeleňák sa vo svojej prezentácii zameral na otázku, čo robí model vysvetlenia modelom vysvetlenia: aké podmienky musí „čosi“ spĺňať na to, aby sme to označili za model vysvetlenia? Predbežná odpoveď, ktorú možno označiť za nutnú podmienku modelu vysvetlenia, podľa dr. Zeleňáka znie: každý model vysvetlenia musí špecifikovať druh informácií, ktoré sa majú uviesť v odpovedi na tzv. „prečo-otázku“. Z tohto stanoviska sformuloval niekoľko kritických poznámok na adresu tzv. abduktívneho modelu vysvetlenia, ktorý v článku (2012) predstavil Mgr. Lukáš Bielik, PhD. (člen Katedry logiky a metodológie vied FiF UK, ako aj riešiteľského kolektívu projektu AMESH).
Súčasťou programu prvého workshopu bola ďalej prezentácia dr. Bielika s názvom „Druhy interpretácie a ich funkcia vo vedeckom výskume“. Prednáška čiastočne vznikla ako reflexia rôznych spôsobov používania termínu „interpretácia“, s ktorými sme sa za posledný rok stretli vo vystúpeniach na Večeroch o metodológii vied, ale ktoré sú obvyklé aj v odbornej literatúre venovanej filozofii sociálnych vied. O interpretácii sa nezriedka hovorí napríklad (i) v súvislosti s akýmkoľvek použitím pojmu, (ii) pri charakterizácii normatívneho priradenia určitej funkcie (významu) nejakému objektu, osobe atď. pomocou takzvaných konštitutívnych pravidiel, (iii) v súvislosti s procesom návrhu hypotéz a vyhodnocovania výsledku ich testov či (iv) v súvislosti s metódou rekonštrukcie významov, ktoré aktéri pripisujú konaniu. Dr. Bielik vychádzajúc z príspevkov viacerých teoretikov interpretácie (D. Davidsona, D. Dennetta, C. Geertza, G. Hermérena, ai.) predložil v prezentácii akýsi katalóg rôznych spôsobov použitia výrazu „interpretácia“ a načrtol, s akými problémami sa spájajú (subjektívnosť, nedostatok evidencie a pod.), a ako vôbec chápať miesto interpretácie v spoločenskovednom výskume.
