Predbežné výsledky našej práce na projekte AMESH sme v dňoch 8. – 10. 9. prezentovali na XVIII. slovensko-českom sympóziu o analytickej filozofii, ktoré zorganizoval Filosofický ústav AV ČR v Prahe. Pozrite si abstrakty našich príspevkov a niekoľko fotografií.

doc. PhDr. František Gahér, CSc.: „O pojmoch metóda a aplikovaná metóda“

Autor sa v prvých častiach state snaží podrobnejšie a kriticky vyrovnať so starším článkom o pojme metódy (Filkorn, Pojem metódy, 1972), najmä s jeho hlavnými hypotézami (1: metóda ako „následnosť operácií (činov) – objektívna realita“; 2: metóda ako „návod na uskutočnenie následnosti operácií (činov) v časopriestore – význam predpisu“). V ďalších častiach skúma otázku, či môže mať pojem metódy stelesňovateľov v časopriestore a či každé použitie metódy je postupnosťou činov v časopriestore. Autor si kladie otázku, či pojem metódy je extenziou (rozsah je nezávislý od stavu vecí) a snaží sa zdôvodniť kladnú odpoveď. Navrhuje rozlíšiť pojem metódy od pojmu poznanie metódy. Ďalej predkladá rozlíšenie medzi pojmom spoznaná metóda a pojmom vykonaná metóda, pričom obe považuje za intenzie. Predkladá návrh na explikáciu pojmu metódy ako procedúry (nadväznosť podprocedúr). Nastoľuje otázku, či pojem metódy a pojem realizovanej metódy sú metódami, ako aj otázku, či sú metódy pojmami. V záverečných častiach robí komparáciu medzi vykonanou metódou a splnenou preskripciou (inštrukciou) a predkladá vysvetlenie, ktoré modeluje metódy ako postupnosti relácií propozícií podobne, ako to navrhol Tichý pri epizodických slovesách (The Semantics of Episodic Verbs, 1980).

Mgr. Vladimír Marko, PhD.: „Vývojový diagram procesu riešenia problému a úlohy“

Riešenie problému resp. úlohy sa skladá z určitého počtu spoločných a navzájom závislých metodologických prvkov. Ujasnenie vlastností týchto prvkov a spresnenie ich významu zároveň umožňuje ujasnenie poradia a logickú nadväznosť krokov v procese riešenia problému a úlohy. Predstavíme prednosti nášho návrhu modelu procesu riešenia problému a úlohy. Tento model sa rovnako dá predstaviť aj cez korešpondujúci vývojový diagram, ktorý umožňuje prehľadnejší náhľad na samotný proces, jeho kľúčové fázy a elementy z ktorých sa skladá.

doc. PhDr. Igor Hanzel, PhD.: „Idealizácia, predpoklad ceteris paribus a idealizované zákony“

V mojom vystúpení objasňujem miesto idealizácií vo formulácií idealizovaných zákonov a ich úlohu v procese vedeckej explanácie, pričom vychádzam z výsledkov dosiahnutých filozofiou vedy za posledné štyri desaťročia.

Najprv rozlišujem idealizáciu od tzv. predpokladu ceteris paribus. Potom predkladám diferencovanú typológiu idealizácií, ktorú ďalej spresňujem objasním miesta idealizácií pri formulovaní vedeckých zákonov a vo vedeckej explanácii, pričom sa opieram o prax empirických vied, konkrétne fyziky, kde sa formulujú idealizované zákony.

Mgr. Igor Sedlár, PhD.: „Dynamická logika, implicitné poznanie a analytické metódy“

V príspevku načrtnem aplikáciu výrokovej dynamickej logiky PDL v metodológii vedy. Ukážem, ako je možné pomocou aparátu PDL explikovať pojmy ako inštrukcia, vykonanie inštrukcie, korektnosť inštrukcie vzhľadom na dosiahnutie určitého cieľa, metóda, atď. Potom PDL rozšírim o operátor implicitného poznania a definujem analytické metódy ako množiny inštrukcií, ktoré nemenia implicitné poznanie agenta, teda neprinášajú a „neuberajú“ žiadne empirické poznatky. Ukážem, že v rámci aparátu PDL je možné rozlíšiť viacero „úrovní“ analytickosti. Nakoniec PDL rozšírim na LPDL, teda dynamickú logiku s operátormi L_a pre každého agenta a ∈ G, vyjadrujúcimi analytickosť inštrukcií pre agentov: L_a(β) má interpretáciu „inštrukcia β je analytická pre agenta a“. Poukážem na niekoľko zaujímavých platných (a neplatných) formúl tohto rozšíreného jazyka a predostriem niektoré technické problémy súvisiace s LPDL.

Mgr. Miloš Kosterec, PhD.: „Analytická inštrukcia“

V mojom príspevku sa zaoberám možnosťou adekvátnej definície analytickej inštrukcie ako takej. Túto definíciu by sme mohli následne použiť pri definícií analytickej metódy. Metóde rozumiem ako návodu na cieľavedomú činnosť, ktorou sa má dospieť k riešeniu problému. Metóda je systém inštrukcií, ktorých adekvátne splnenie vedie k dosiahnutiu požadovaného cieľa. Inštrukciou v jazykovej podobe je imperatív. Zastávam stanovisko, že imperatív má sémantický obsah sui generis odlišný od sémantického obsahu oznamovacích viet.

Pri oznamovacích vetách sa diskutuje o možnosti definovania analytických propozícií. V mojom príspevku sa venujem návrhu definície analytickej inštrukcie. Podľa intuície nerozširujeme použitím analytickej metódy rozsah poznania, ktorý sme mali pred použitím analytickej metódy. Cieľom je ponúknuť takú definíciu analytickej inštrukcie, ktorá by zodpovedala tejto intuícií a zároveň by sa vyhla paradoxu analýzy.

Mgr. Juraj Halas, PhD.: „Abstrakcia a idealizácia ako metódy spoločensko-humanitných disciplín“

Abstrakcia a idealizácia sa bežne považujú za základné súčasti metodologického inštrumentária prírodných i spoločenských vied. Zhruba od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa im venovala zvýšená pozornosť aj vo filozofii a metodológii vedy. Ich povaha ako metód, teda určitých postupností inštrukcií, však dosiaľ nebola dostatočne explikovaná. V príspevku sa preto pokúsim zachytiť jadro týchto metód v zmysle sústavy inštrukcií, ktorá je spoločná rozličným podobám týchto postupov. Návrh otestujem na príklade aplikácie metódy abstrahovania v ekonómii ako jednej z tzv. spoločensko-humanitných disciplín.