Správa z Večera o etnológii

V letnom semestri 2013/2014 posledný, ôsmy Večer o metodológii vied bol venovaný etnológii. Naše pozvanie prijala doc. RNDr. Tatiana Bužeková, PhD. z Katedry etnológie a muzeológie, ktorá predniesla prezentáciu s názvom „Metodologické problémy etnografického výskumu“. Vo svojom vystúpení predstavila vývoj metodologických diskusií vo svojej disciplíne, zoznámila návštevníkov s niektorými nástrojmi etnografického skúmania a uviedla praktické príklady ich použitia, pochádzajúce z vlastného výskumu.

Aj tentoraz sa potvrdilo, že metodologické spory v jednotlivých spoločenskovedných a humanitných disciplínach do značnej miery korešpondujú so spormi vo všeobecnej metodológii, resp. filozofii sociálnych vied. K profilácii protikladných metodologických smerov došlo v etnológii v súvislosti s tzv. „krízou reprezentácií“, ktorú vyvolali diskusie o radikálne odlišných opisoch a interpretáciách tých istých kultúr (R. Redfield verzus O. Lewis, M. Meadová verzus D. Freeman). Subjektivistický smer zdôrazňuje intencionálnu povahu ľudského konania a kladie dôraz na „interpretáciu“ ako hlavnú metódu etnológie, resp. kultúrnej antropológie. V krajných podobách vedie k tézam o rovnocennosti, resp. nesúmerateľnosti rozličných interpretácií. Druhý smer, ku ktorému možno zaradiť aj tzv. kognitívnu antropológiu, sa usiluje o užšie prepojenie s prírodnými vedami a psychológiou s cieľom odhaliť univerzálne vzorce správanie, ktoré sú psychologicky podmienené. Tak sa predmetom etnologického výskumu stávajú aj oblasti ako pamäť, emócie či ontogéneza.

Rozdiely medzi dvoma smermi, „interpretativistickým“ a „pozitivistickým“, sa prejavujú i v chápaní jednotlivých metód, čo doc. Bužeková ilustrovala na rozličných prístupoch k metóde zúčastneného pozorovania. Kým kvalitatívne a interpretativisticky orientovaná etnológia zdôrazňuje zúčastnenosť, čo vedie až zotretiu rozdielov medzi „emickými“ (domorodými) a „etickými“ (vedeckými) kategóriami, druhý smer trvá na úsilí o objektivitu a na výstavbe tejto disciplíny ako „najvedeckejšej z humanitných“ a „najväčšmi humanitnej z vedeckých“ (Eric Wolf).

Metodologický letný semester sme symbolicky uzavreli obsažnou diskusiou, do ktorej sa zapojili mnohí a mnohé z asi dvadsiatich piatich účastníkov a účastníčok. Okrem členov riešiteľského kolektívu projektu AMESH išlo napríklad o Mgr. Helenu Tužinskú, PhD. (KET), prof. PhDr. Ericha Mistríka, CSc. (KEOV PdF UK), prof. PhDr. Martu Botíkovú, CSc. (KET), doc. PhDr. Hanu Hlôškovú, CSc. (KET), Mgr. Lindu Šimekovú (LET), Mgr. Adama Greifa (KFDF) a ďalších. Diskusia sa týkala jednak konkrétnych metodologických problémov etnológie (použitie metódy vignet, vplyv zúčastneného pozorovania na správanie aktérov) či etických otázok (problémy archivácie citlivých dát, možnosť návratových výskumov pri anonymizovaných údajoch), ale aj limitov krajne interpretativistického poňatia sociálnych vied (problém výberu spomedzi konkurenčných teórií, overovanie správnosti etnologického „prekladu“ kultúry, „prenosnosť“ tohto prekladu atď.) alebo skutočných a iluzórnych rozdielov medzi prírodovednými a spoločensko-humanitnými disciplínami.

Večery o metodológii vied budú na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pokračovať v zimnom semestri 2014/2015. Podrobnejšie informácie o nich, ako aj o ďalších podujatiach organizovaných riešiteľským kolektívom projektu AMESH, nájdete na našich webových stránkach.

Materiály na stiahnutie