Tretieho decembra sa konal 4. workshop o metodológii vied, teda ďalšie zo série podujatí, ktorú organizuje Katedra logiky a metodológie vied FiF UK v rámci práce na projekte AMESH. Na workshope vystúpili doc. JUDr. Ján Cuper, CSc., JUDr. Branislav Fábry, CSc. a prof. PhDr. František Gahér, CSc.
V príspevku s názvom „Hranice skúsenostnej a racionálnej analýzy v teórii súdneho dokazovania“ doc. Cuper predložil metodologickú analýzu postupov, ktoré sa uplatňujú v procese dokazovania, resp. všeobecnejšie, pri aplikácii práva. Poukázal pritom na viaceré analógie s procesom vedeckého výskumu. Napríklad rozličné vyšetrovacie verzie predstavujú hypotézy, ktoré sa testujú pomocou rozmanitých komplexných empirických metód, napríklad výsluchu svedka. Ten predstavuje špeciálny prípad metódy štruktúrovaného rozhovoru, ktorá sa uplatňuje napríklad v sociológii. Úlohou súdnych znalcov je empirické skúmanie faktov, ktorého výsledky sú predmetom neempirického skúmania vyšetrovateľom, resp. súdom, ktoré zahŕňa aplikáciu rozličných metód usudzovania. Aj analýzu právneho textu, ktorá predchádza subsumpcii konkrétneho prípadu pod všeobecnú normu, možno chápať ako postup, v ktorom sa uplatňujú neempirické metódy.
Diskusia k príspevku doc. Cupera sa dotkla úlohy abduktívneho usudzovania pri návrhu vyšetrovacích verzií, funkcie štatistických metód a významu empirických generalizácií v aplikácii práva, ako aj logickej štruktúry noriem.
Príspevok dr. Fábryho s názvom „Analytické metódy v legislatíve a problém »normatívnej inflácie«“ sa zaoberal otázkami tvorby práva. V súvislosti s tzv. problémom normatívnej inflácie upozornil ťažkosti spojené s meraním kvantity a kvality noriem. Kvantifikácia noriem sa musí vyrovnať s otázkou, ako odlíšiť normu a právny text, resp. rozličné celky, ktoré v texte možno identifikovať (predpis, paragraf predpisu atď.). Kvalitatívne posudzovanie práva sa v teórii práve obvykle chápe ako založené na dvoch skupinách kritérií: formálnych (exaktnosť, zrozumiteľnosť, systematizácia) a materiálnych (funkčnosť, súlad s realitou, jasnosť, nevyhnutnosť), no ich jasné vymedzenie je problematické.
Príspevok prof. Gahéra bol venovaný úlohe logiky v práve. Prezentácia reflektovala jednak súdobú právnu prax a teóriu z hľadiska používania logiky, jednak otázku, akú úlohu logike prisudzovali sami právnici od 19. storočia podnes. Jeden z hlavných problémov, spojených s používaním logiky v práve, sa týka jej aplikácie na normatívne tvrdenia. Tento problém sa reflektoval aj filozoficky (Humeova téza, Jørgensenova dilema, Rossov paradox). Prof. Gahér v súvislosti s predmetom príkazov presadzoval koncepciu, že sú nimi činnosti, a nie stavy vecí, ako sa prezentuje v hlavnom prúde deontickej logiky. Základom koncepcie prof. Gahéra je rozlíšenie troch druhov faktov/noriem (zákonov): empirické fakty (E-fakty), analytické fakty a sociálne fakty (S-fakty). Právne systémy sú podľa neho sústavami explicitných konštitutívnych sociálnych noriem. Možno rozlíšiť dva typy prepojenia E-faktov a S-faktov: prepojenie od E-faktu k S-faktu je konvenčné a formulované ako logická podmienka. Prepojenie druhým smerom – od S-faktu k E-faktu – už nie je logickou reláciou. Ide o vykonanie S-faktu, čím vznikne nový E-fakt a zanikne pôvodný S-fakt. Analýza zákonitostí konania patrí podľa toho do sféry teórie racionálneho konania (praxeológia), ktorá má byť doplnkom explikácie právnych noriem z hľadiska logiky.
Diskusia, v ktorej okrem iných vystúpila doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD. (vedúca Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK), sa venovala napríklad rozdielom medzi sociálnymi faktmi a tzv. inštitucionálnymi faktmi, o ktorých medzi inými hovorí filozofia spoločnosti J. Searla.
Materiály na stiahnutie
- prof. František Gahér: „Logika v právnej teórii a praxi“ (PDF)
