Viacerí vedci a filozofi vedy považujú za samozrejmosť, že existuje priepasť medzi prírodovednými disciplínami na jednej strane a spoločenskovednými a humanitnými disciplínami na strane druhej. Niekedy sa dokonca tvrdí, že spoločenskovedné a humanitné disciplíny nie sú vedami v pravom zmysle slova, keďže ich predmet, metódy a postupy nie sú rovnako striktne vymedzené ako predmet, metódy a postupy prírodovedných disciplín. Ak sa za etalón vedeckosti majú považovať prírodné vedy, tak takýto postoj k spoločensko-humanitným disciplína má svoje opodstatnenie. Domnievame sa však, že spoločenskovedné a humanitné disciplíny sú v istých ohľadoch rovnako vedecké ako prírodné vedy. Cieľom projektu AMESH je ukázať, že hoci medzi prírodovednými a spoločensko-humanitnými disciplínami sú rozmanité rozdiely, predsa len majú niečo spoločné: Využívajú rovnaké alebo veľmi podobné analytické metódy. Tvrdíme, že spoločensko-humanitné disciplíny sú preto z metodologického hľadiska rovnako vedecké ako prírodovedné disciplíny.

Problém

Analytické metódy tvoria neoddeliteľnú súčasť metodologického aparátu, ktorý sa využíva pri budovaní aj testovaní vedeckých teórií. V našom chápaní sa analytické metódy vyznačujú dvoma kľúčovými a vzájomne prepojenými vlastnosťami – sú konceptuálne a apriórne. Konceptuálny aspekt analytických metód sa prejavuje v tom, že operácie, z ktorých sa skladajú, usúvzťažňujú pojmy (významy) danej teórie či disciplíny, resp. generujú nové pojmové vzťahy. Apriórny aspekt analytických metód sa prejavuje v tom, že pri ich aplikácii sa nezískava nový empirický materiál či nová empirická evidencia o predmete teórie či disciplíny, ale výsledky aplikácie analytickej metódy rozširujú konceptuálne poznanie – vyjadrujú implicitné vzťahy medzi pojmami alebo priamo generujú nové vzťahy medzi pojmami určitej pojmovej sústavy, ktorá je v pozadí jazyka danej teórie alebo disciplíny.

Napriek neempirickej povahe analytických metód je ich využívanie nevyhnutné pri vedeckej práci vo všetkých sférach vedeckého poznávania sveta, keďže precizovanie konceptuálneho aparátu, ktorý sa používa na formuláciu problémov a ich riešení (v podobe hypotéz a teórií), sa podieľa na rozširovaní poznania rovnako ako získavanie a spracovávanie empirických údajov na základe pozorovania, experimentovania, merania a pod.

Predmetom projektu je otázka, či a v akej miere sa v typických spoločensko-humanitných disciplínach, ako sú ekonómia, sociológia, právo, filozofia, historické vedy a podobne, využívajú analytické metódy. Zaujíma nás to, či spôsob, miera a forma využívania analytických metód v spoločensko-humanitných disciplínach sa podobá spôsobu, miere a forme ich využívania v prírodovedných disciplínach.

Hypotéza

Otázka znie, či spoločensko-humanitné disciplíny ako sociológia, ekonómia, právo, história, filozofia využívajú podobné jadro analytických metód a v analogickom rozsahu ako prírodovedné disciplíny. Možno formulovať viacero odpovedí:

1. Spoločensko-humanitné disciplíny sú špecifické v porovnaní s prírodovednými disciplínami v tom, že neuplatňujú žiadne kodifikované metodologické postupy analytického charakteru.
2. Spoločensko-humanitné disciplíny sú špecifické v porovnaní s prírodovednými disciplínami v tom, že uplatňujú svoje vlastné metodologické postupy analytického charakteru, ktoré nemajú zodpovedajúce náprotivky v prírodovedných disciplínach.
3. Spoločensko-humanitné disciplíny nie sú špecifické v porovnaní s prírodovednými disciplínami, a teda využívajú podobné jadro analytických metód a v analogickom rozsahu ako prírodovedné disciplíny.

Prvá a druhá odpoveď naznačujú, že spoločensko-humanitné disciplíny sa líšia od prírodovedných disciplín v ich metodologickej povahe, kým tretia odpoveď takýto rozdiel nepripúšťa. Naša pracovná hypotéza sa vecne zhoduje s treťou odpoveďou a znie:

Pracovnú hypotézu testujeme na základe analýzy budovania a testovania reprezentatívnych teórií v rámci vybraných spoločensko-humanitných disciplín, konkrétne sociológie, ekonómie, práva, historických vied a filozofie. Tieto disciplíny predstavujú pestrú vzorku: Sociológia patrí medzi dostatočne rozvinuté oblasti a pre nás je zaujímavá najmä tým, že sa v nej rozvinuli špecifické metodologické postupy. Ekonómia má vďaka pomerne širokému využívaniu matematických a štatistických metód potenciál čo najviac sa priblížiť exaktným prírodovedným disciplínam v aplikácii analytických metód. Právne teórie predstavujú zaujímavú výzvu, keďže majú nezanedbateľné praktické presahy a niektoré právne výpovede majú normatívnu podobu. História je špecifická v tom, že sa zaoberá jedinečnými udalosťami, a teda sa významne líši od väčšiny vedných oblastí, ktoré sú zamerané na skúmanie všeobecne platných zákonov. Napokon filozofia je osobitná v tom, že predmetom jej skúmania nie je empirická sféra, takže analytické metódy by v nej mali mať kľúčové miesto.

Ciele

Primárnym cieľom projektu je potvrdenie, resp. vyvrátenie pracovnej hypotézy. Hypotézu chápeme ako potvrdenú práve vtedy, keď a) v dostatočne širokom spektre textov identifikujeme štruktúry zodpovedajúce ideálnym formám dostatočne širokej skupiny analytických metód, alebo b) po logickej analýze dostatočne širokého spektra textov v nich objavíme štruktúry zodpovedajúce ideálnym formám analytických metód.

Ďalšie ciele sú podriadené tomuto výsledku a sú a) deskriptívne aj b) normatívne. Zmapujeme aktuálny metodologický stav v spoločensko-humanitných disciplínach. Výsledky umožnia posúdiť, či a do akej miery spoločensko-humanitné disciplíny sú vedecké. Falzifikácia hypotézy by mohla spochybniť predpoklad, že spoločensko-humanitné disciplíny sú – aspoň z hľadiska používania analytických metód – vedecké v podobnom zmysle, v akom to platí o prírodovedných disciplínach. Pracovnú hypotézu však predkladáme v dobrej viere, že spoločensko-humanitné disciplíny sú vedecké. V prípade úspešného obhájenia hypotézy bude ďalej z teoretického hľadiska dôležité to, že sa zrekonštruujú analytické metódy používané v spoločensko-humanitných disciplínach, a ukáže sa, aké analytické metódy zohrávajú kľúčovú úlohu v týchto disciplínach.

Normatívne ambície projektu sa prejavia v tom, že na základe komparácie spoločensko-humanitných a prírodovedných disciplín sa ukáže, ako by sa mali budovať hypotézy a teórie v rámci spoločensko-humanitných disciplín tak, aby boli rovnako vedecké ako prírodovedné disciplíny. Konkrétnejšie, keď sa podarí preskúmať fungovanie analytických metód v rámci našich vybraných koncepcií, je možné určiť, na aké druhy otázok, resp. problémov možno hľadať odpovede uplatnením príslušnej metódy. Budeme vedieť odlíšiť legitímne uplatnenie metódy od nelegitímneho uplatnenia, budeme môcť navrhnúť metodologické korekcie pri budovaní konkrétnych teórií v tom zmysle, že odporučíme, aké metódy umožnia posunúť danú teóriu v danom štádiu vpred, a podobne.

Harmonogram

1. Prípravné práce
1. Špecifikácia analytických metód (termín: október 2013 – november 2013)
2. Typologizácia analytických metód (termín: október 2013 – december 2013)
3. Formulácia analytických metód v ich ideálnej podobe, v ktorej sú explicitne uvedené všetky kroky, z ktorých pozostávajú, a všetky logické, metodologické a iné vzťahy medzi krokmi (termín: január 2014 – jún 2014)
4. Identifikácia tých analytických metód, ktoré sú pre vedecké hypotézy a teórie kľúčové, teda bez ktorých sa žiadna vedecká hypotéza či teória nemôže zaobísť (termín: máj 2014 – jún 2014)
5. Výber adekvátnych prostriedkov logicko-sémantickej a konceptuálnej analýzy (termín: júl 2014 – september 2014)
6. Výber reprezentatívnych textov z vybraných spoločensko-humanitných disciplín (termín: január 2014 – september 2014)
7. Rekonštrukcia metodologických postupov, ktoré sa považujú za špecifické pre určité spoločensko-humanitné disciplíny (termín: júl 2014 – september 2014)
2. Jadro projektu
8. Analytické metódy v prírodných vedách (termín: október 2014 – jún 2015)
9. Analytické metódy v neempirických spoločensko-humanitných disciplínach, ktorých reprezentantom je filozofia (termín: október 2014 – december 2015)
10. Analytické metódy v normatívnych spoločensko-humanitných disciplínach, ktorých reprezentantom je právo (termín: január 2015 – september 2015)
11. Analytické metódy v empirických spoločensko-humanitných disciplínach, ktorých reprezentantom sú sociológia a ekonómia (termín: júl 2015 – september 2016)
12. Analytické metódy v historických disciplínach a disciplínach, ktoré využívajú historické zdroje (termín: október 2015 – september 2016)
3. Záverečné práce
13. Vyhodnotenie výsledkov projektu (termín: október 2016 – marec 2017)
14. Odvodenie teoretických dôsledkov projektu (termín: január 2017 – apríl 2017)
15. Odvodenie praktických dôsledkov projektu (termín: január 2017 – september 2017)
16. Zhodnotenie metodologického prínosu projektu (termín: máj 2017 – september 2017)