Vo štvrtok 24. 11. sa v priestoroch Právnickej fakulty UK v Bratislave konala konferencia „Method, Evidence and Archaeology“ venovaná metodologickým otázkam archeológie. V rámci práce na projekte AMESH ju zorganizovala Katedra logiky a metodológie vied FiF UK v spolupráci s Katedrou archeológie.

Program konferencie zahŕňal päť príspevkov, ktoré sa zaoberali problematikou pojmových sústav, klasifikácie a nededuktívneho usudzovania v archeológii.

Príspevok Mgr. Martina Baču, PhD. (Katedra archeológie FiF UK) s názvom „Archeológia a konceptuálne systémy“ sa opieral o logickú sémantiku (F. Gahér, P. Cmorej) a historickú filozofiu vedy (T. S. Kuhn). Bol venovaný otázke vzájomnej kompatibility konceptuálnych systémov v kontexte archeológie, a to v dvoch smeroch: išlo jednak o súmerateľnosť pojmových sústav naprieč jednotlivými paradigmami či výskumnými tradíciami v archeológii, jednak o kompatibilitu konceptuálneho systému archeológie s pojmovými sústavami skúmaných kultúr.

Dr. Bača predstavil niekoľko rôznych smerov v archeológii 20. storočia (kultúrno-historický prístup, procesualizmus a marxizmus, behaviorálna archeológia, post-procesualizmus atď.), pričom sa zameral na rozličné významy výrazu „archeologická kultúra“ v rôznych tradíciách.

Diskusia k príspevku sa dotkla otázky porovnávania dvoch konceptuálnych sústav (prostredníctvom tretej), vplyvu širších teoretických i mimoteoretických predpokladov na archeologickú prax, ako aj vhodnosti aplikácie Kuhnovho pojmu paradigmy v kontexte spoločensko-humanitných vied, resp. archeológie.

PhDr. Vladimír Marko, PhD. vo svojom príspevku („Klasifikácia a ďalšie spôsoby usporiadania údajov“) predstavil niekoľko rôznych pojmov klasifikácie a typológie. Hoci tieto termíny patria k tým najčastejším v diskusiách o metodológii archeológie, ich význam nie je ustálený. Dr. Marko navrhol odlíšiť tri aspekty klasifikácie: (i) k. ako analytická metóda, (ii) k. ako proces klasifikovania (aplikácia metódy) a (iii) k. ako výsledok aplikácie metódy.

Zároveň rozlíšil medzi klasifikáciou, typológiou a nomenklatúrou. Klasifikácia je metóda, ktorej cieľom je zorganizovať poznanie podľa vopred existujúceho a jasne vymedzeného kritéria (klasifikačného princípu), aké poskytuje napríklad vedecký zákon. Je vyčerpávajúca a disjunktná. Naproti tomu typológia je nehierarchická, vychádza často z arbitrárnych vlastností a nemá explanačný či prediktívny potenciál. Nomenklatúra je jednoduchý nehierarchický zoznam.

V diskusii zazneli napríklad otázky, týkajúce sa východiska klasifikácie (nepredpokladá metóda klasifikácie vopred existujúcu klasifikáciu?) či spôsobov, akými možno dosiahnuť, že klasifikácia je vyčerpávajúca.

Príspevok Mgr. Petra Demjána, PhD. („Za hranicami archeologickej klasifikácie“) bol zameraný na súčasné možnosti klasifikácie archeologickej evidencie (objektov, nálezov atď.), ktoré poskytujú moderné technológie. Tradičná klasifikácia evidencie má v archeológii podobu dvojrozmernej matice (tabuľky): v riadkoch sú zapísané jednotlivé objekty, v stĺpcoch sa pomocou deskriptorov charakterizujú ich vlastnosti. Viaceré tabuľky pritom na seba môžu odkazovať.

Predmetom príspevku dr. Demjána, ako aj práce, ktorej sa v súčasnosti venuje, sú možnosti rozvoja tohto tradičného systému pomocou informačných technológií. Dvojrozmerné matice možno zovšeobecniť pomocou viacrozmerného dátového modelu, ktorý umožňuje zachytávať rozmanité relácie medzi objektmi, klasifikovať ich a generovať rôzne „pohľady“ na evidenciu (t. j. umožňuje koexistenciu viacerých klasifikácií). Tento dátový model („sémantická sieť“) vychádza z teórie grafov a realizuje sa pomocou počítačovej grafovej databázy.

Diskusia sa niesla najmä v duchu otázok, ktoré v závere príspevku nadhodil dr. Demján: či možno sformulovať univerzálne pravidlá na tvorbu archeologických klasifikácií a či klasifikovanie evidencie pomocou formálnych prostriedkov môže viesť k „objektívnejšiemu poznaniu“ minulých udalostí. Ďalšou témou, na ktorú spoločná debata narazila, bola revízia klasifikácií na základe dodatočnej evidencie.

Príspevok kolektívu autorov Peter Apiar – Martin Bača – Martin Neumann – Roman Vávra mal názov „Archeológia a usudzovanie na najlepšie vysvetlenie“. Východiskom ich úvah bol posun, ktorí niektorí odborníci, zaoberajúci sa metodológiou archeológie, charakterizujú ako prechod od induktívneho k deduktívnemu usudzovaniu v tejto disciplíne. Autori v príspevku ukázali, že taký pohľad je zjednodušený: popri ďalších druhoch nededuktívneho usudzovania má svoje miesto v archeológii aj abduktívne usudzovanie.

Opierajúc sa o chápanie abdukcie v súčasnej filozofie vedy, autori ilustrovali jej vlastnosti a využitie ilustrovali na príklade eliminácie konkurenčných hypotéz, ktoré vysvetľujú konkrétny archeologický nález.

Príspevok Mgr. Lukáša Bielika, PhD. („Abduktívna analógia a archeológia“) predstavil model postupu nededuktívneho usudzovania, ktorý spája určité črty abduktívneho a analogického usudzovania. Dr. Bielik najprv načrtol chápanie analogického usudzovania, ktoré je obvyklé v metodologickej literatúre (M. Hesse, M. Salmon, P. Bartha). Ďalej navrhol schému „abduktívnej analógie“, ktorá sa inšpiruje Fogelinovými, Schurzovými a Barthovými príspevkami. Na základe tejto schémy sa usudzuje na záver (hypotetickú analógiu medzi dvoma systémami, východiskovým a cieľovým), ktorý najlepšie vysvetľuje pozitívnu analógiu v cieľovom a východiskovom systéme a zároveň prihliada na „disanalógie“ (negatívne analógie) medzi týmito systémami.

Hypotetická analógia, na ktorú sa pritom usudzuje, môže reprezentovať napríklad skutočnú príčinu prítomnosti určitých vlastností na cieľovom systéme, prípadne ich najpravdepodobnejšiu príčinu alebo hlavný dôvod (v zmysle intencie aktérov). Pravda, usudzovanie podľa tejto schémy sa vyznačuje všetkými prednosťami i obmedzeniami, ktoré charakterizujú nededuktívne usudzovanie vôbec. K nim smerovali aj viaceré otázky, ktoré zazneli v diskusii.

Na záver konferencie prof. Mgr. Marián Zouhar, PhD. (Katedra logiky a metodológie vied, zodpovedný riešiteľ projektu AMESH) a Mgr. Martin Bača, PhD. (Katedra archeológie) poďakovali vystupujúcim za zaujímavé príspevky a všetkým účastníkom za podnetné diskusie. Rozvíjajúca sa spolupráca medzi oboma katedrami bude pokračovať i v roku 2017.