Konal sa 3. workshop o metodológii vied

V rámci 19. ročníka Česko-slovenského sympózia o analytickej filozofii, ktorý sa konal v dňoch 9. – 11. septembra 2015 na Filozofickom ústave SAV v Bratislave, sa uskutočnil tretí Workshop o metodológii vied. Štyria účastníci tejto sekcie sympózia – výskumníci z projektu AMESH – predniesli svoje príspevky v stredu 10. 9. Všetky sa venovali rozličným aspektom uplatnenia analytických metód vo filozofii. Publikum workshopu tvorili viac ako dve desiatky českých a slovenských analytických filozofov, ako aj záujemcov o filozofiu z radov študentov.

Predsedajúci sekcie dr. L. Bielik úvodom predstavil ciele projektu Analytické metódy v spoločensko-humanitných vedách a zhrnul niektoré jeho doterajšie výsledky. Slovo odovzdal dr. V. Markovi, ktorý vystúpil s prednáškou s názvom „Metóda klasifikácie a jej použitie v identifikácii a demarkácii rôznych druhov determinizmu“. Bola venovaná jednak niektorým všeobecným aspektom metódy klasifikovania a jej reflexie v metodologickej literatúre (rozlíšenie metódy a výsledku jej aplikácie; rozlíšenie klasifikácie, typológie a taxonómie atď.), ako aj prípadu uplatnenia tohto postupu na filozofickú problematiku (Woleńskeho klasifikácia druhov determinizmu na radikálny determinizmus, radikálny indeterminizmus, umiernený d., umiernený i., minimálny d. a minimálny i.). Podľa dr. Marka tento prípad ukazuje, že metóda klasifikácie neslúži len na jednoduché usporiadanie či systematizáciu prvkov do tried, ale je tiež účinným explikatívnym nástrojom.

V diskusii vystúpili napríklad prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. (Centrum pre bioetiku, KF FF UCM), prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc. (FiÚ SAV) a ďalší. Diskusia sa dotkla napríklad špecifického používania termínu „determinizmus“ v kontexte prírodných vied (napr. „genetický determinizmus“) a spoločensko-humanitných disciplínach („technologický“ či „ekonomický determinizmus“).

Nasledoval príspevok dr. M. Kosterca s názvom „Konceptuálna analýza, metóda a problémy jej detekcie“. Dr. Kosterec sa v prednáške sústredil jednak na niektoré základné problémy, spojené s prácou na projekte AMESH (chápanie analytickosti metódy ako založenej na analytickosti časti inštrukcií, z ktorých metóda pozostáva), jednak na otázku, či možno metódu konceptuálnej analýzy, ako jednu zo základných metód filozofie, považovať za analytickú metódu. Dr. Kosterec navrhuje chápať konceptuálnu analýzu vo všeobecnosti ako postup, ktorého cieľom je vymedziť miesto určitého pojmu v rámci určitého pojmového systému. Toto chápanie umožňuje rozlíšiť tri druhy konceptuálnej analýzy: normatívnu, detekčnú a redukčnú. Problém analytickosti konceptuálnej analýzy sa v prezentácii ilustroval na treťom z uvedených typov. Dr. Kosterec predstavil rekonštrukciu tejto metódy ako postupnosti inštrukcií a ukázal, že analytickosť celej metódy závisí od analytickosti dvoch z jej krokov.

Pripomienkami a otázkami do diskusie prispeli prof. PhDr. František Gahér, CSc. (KLMV FiF UK), Mgr. Róbert Maco, PhD. (KFDF FiF UK), prof. PhDr. Pavel Materna, CSc. (KF FF MU v Brne), prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. (Centrum pre bioetiku, KF FF UCM) či Mgr. Adam Greif (KFDF FiF UK).

Po krátkej prestávke sa publikum workshopu opäť zišlo na prednáške prof. M. Zouhara s názvom „Konceptuálna analýza v analytickej filozofii“ (pracovná verzia článku). Tá sa zaoberala otázkou, či konceptuálna analýza skutočne predstavuje dominantnú metódu analytickej filozofie. Prezentácia prof. Zouhara sa prihovárala za kladnú odpoveď, a to prostredníctvom obhajoby iného tvrdenia: že totiž potvrdenie, resp. vyvrátenie filozofických hypotéz podstatne závisí od analýzy pojmov. Ústredný argument prezentácie možno zhrnúť takto: filozofické tvrdenia, vrátane filozofických hypotéz, sú zväčša modálne. Aby sme také hypotézy testovali, konštruujeme kontrafaktuálne scenáre, napríklad v podobe myšlienkových experimentov. Konštrukcia takých scenárov však už predpokladá poznanie o tom, čo je v rámci daného konceptuálneho systému vôbec prípustné a možné. A také poznatky získavame práve pomocou metódy konceptuálnej analýzy. Svoju argumentáciu prof. Zouhar podporil rekonštrukciou testovania hypotézy z oblasti filozofie jazyka, podľa ktorej sú vlastné mená rigidné designátory.

V diskusii vystúpili napríklad prof. PhDr. Petr Koťátko, CSc. (FÚ AV ČR), prof. PhDr. Silvia Gáliková, CSc. (FiÚ SAV). Diskutovalo sa o poňatí konceptuálnej analýzy ako identifikácie nutných a spolu postačujúcich podmienok aplikácie pojmu či o statuse hypotéz, formulovaných na pomedzí špeciálnych vied (napr. kognitívnej vedy) a filozofie.

Záverečnú prezentáciu v rámci workshopu predniesol dr. L. Bielik. V prednáške s názvom „Metóda explikácie vo filozofii: prípad pojmu H-D potvrdenia“ predstavil návrh nového chápania metódy explikácie, ktoré jednak nadväzuje na klasické poňatie vypracované Rudolfom Carnapom, jednak rieši niektoré jeho nedostatky. Opiera sa pritom o pojem významovej charakterizácie. Autor navrhuje explikáciu chápať ako postup, pri ktorom sa určitá významová charakterizácia (vrátane napr. definície) nahrádza preskriptívnou definíciou. Súčasťou modelu metódy explikácie, ktorý predstavil dr. Bielik, je aj podrobnejšie vymedzenie tzv. kritérií adekvátnej explikácie. Aplikácia metódy explikácie sa v prezentácii ilustrovala na dvoch konkurenčných návrhoch, ako vyriešiť niektoré problémy spojené s pojmom hypoteticko-deduktívneho potvrdenia.

Svojimi pripomienkami a otázkami sa do diskusie zapojili napr. prof. Mgr. Mgr. Andrej Démuth, PhD. (KF FF TU) a doc. RNDr. Marie Duží, CSc. (KI FEI VŠB-TUO). Témou diskusie bola okrem iného otázka, ako rozhodnúť, ktorý z dvoch konkurenčných explikátov sa ujal ako plodnejší.

Okrem workshopu, venovaného metódam filozofie, sa do programu Česko-slovenského sympózia zapojili aj ďalší dvaja výskumníci z projektu AMESH, ktorý vystúpili s príspevkami venovanými uplatneniu analytických metód v nefilozofických disciplínach. Doc. Igor Hanzel predniesol prezentáciu s názvom „Čo je to nomické meranie?“, venovanú ne-empirickým aspektom merania vo fyzike. Dr. Juraj Halas vystúpil s prezentáciou o uplatnení metód abstrakcie, idealizácie a formulovania kontrastívnych vysvetlení v koncepcii tzv. ideálnych typov nemeckého sociológa Maxa Webera (pracovná verzia článku).