Zo stanoviska odborovej rady (18. 4. 2018):

Počet publikačných výstupov ako po kvantitatívnej tak aj kvalitatívnej stránke výrazne prekročil pôvodne plánované počty, hoci už tie boli značne ambiciózne. […] Už len tieto čísla svedčia o vysoko nadpriemernej úrovni vedeckých výstupov projektu, ktoré sú mimoriadne nielen v rámci APVV projektov v kategórii humanitných vied. […] Výsledky projektu sú veľmi cenným a veľmi potrebným prínosom pre vedeckovýskumnú prax v spoločensko-humanitných disciplínach predovšetkým na Slovensku [...].

Pozrite si naše publikácie.

Projekt AMESH sa uzavrel v roku 2017, no v rokoch 2018 a 2019 medzi publikačné výstupy ešte pribudnú štúdie venované napr. metóde abstrakcie či typológiám.

Väčšina členov riešiteľského kolektívu pokračuje v novom projekte APVV, „Analýza, rekonštrukcia a hodnotenie argumentov“ (ARENA, APVV-17-0057), ktorého zodpovedným riešiteľom je prof. PhDr. František Gahér, PhD. Nový projekt sa začne 1. 8. 2018 a potrvá štyri roky.

Marián Zouhar, Lukáš Bielik, Miloš Kosterec
Metóda: metodologické a formálne aspekty
Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2017
Rozsah: 176 strán (A5)
ISBN 978-80-223-4352-7

Táto monografia sa venuje problematike vymedzenia metódy, so špecifickým zreteľom na vedecké metódy, resp. metódy používané vo vede. Ponúka systematický výklad kľúčových metodologických a formálnych aspektov metód, a to predovšetkým prostredníctvom návrhu určitého modelu metódy. Metódy sa prezentujú ako určité postupy na dosiahnutie cieľov, ktoré sa dajú využívať pri riešení kognitívne relevantných problémov, pričom jednotlivé postupy možno zachytiť prostredníctvom série inštrukcií, ktoré aktérovi predpisujú vykonanie istých aktivít; v ideálnom prípade sa po uskutočnení týchto aktivít aktér dopracuje k výsledku, ktorý mu napomôže vyriešiť problém.

Cieľom monografie je zaplniť prázdne miesto v súčasných diskusiách v metodológii a filozofii vedy. Hoci mnohé z metód používaných vo vede, ale aj v mimovedeckej oblasti možno považovať za veľmi dobre preskúmané (platí to napríklad v prípade metódy explikovania, falzifikovania, vedeckého vysvetlenia a podobne), neplatí to v prípade metódy vo všeobecnosti. Hoci sa mnohí autori vyjadrujú k otázke, čo je metóda, ich odpovede spravidla predstavujú len torzo komplexnej a systematickej odpovede. Monografia má ambíciu aspoň čiastočne na tento stav reagovať.

Stiahnuť PDF (Metóda: Metodologické a formálne aspekty)

Program

The conference will take place in room G140 in the 2 Gondova building of the Faculty of Arts.

The program is also available as a PDF.

Abstracts

More detailed information on the talks can be found in the Book of Abstracts.

František Gahér, Vladimír Marko
Metóda, problém a úloha
Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2016
Rozsah: 190 strán (A5)
ISBN 978-80-223-4242-1

Monografia Metóda, problém a úloha si kladie za cieľ explikovať pojem metóda a ukázať, akú úlohu hrajú metódy pri dosahovaní nového poznania. Cesta k tomuto cieľu je rozdelená na niekoľko častí. V prvej kapitole sa autori zaoberajú vymedzením významu termínu „problém“ a súvisiacich výrazov („problémová situácia“, „problémový úsek“, „problémový priestor“). Druhá kapitola podobne pristupuje k termínu „úloha“. Tretia a štvrtá kapitola sú venované metóde. Autori tu najprv na všeobecnej úrovni charakterizujú pojem metódy, a skúmajú jeho vzťah k pojmom ako problém, úloha či inštrukcia. Potom pristupujú k riešeniu špeciálnej otázky, či metódy možno považovať za druh procedúr. Táto otázka zároveň vedie k odlíšeniu analytických a empirických metód. Okrem štyroch kapitol obsahuje monografia stručný úvod a záverečné zhrnutie výsledkov skúmania.

Stiahnuť PDF (Metóda, problém a úloha)

Lukáš Bielik, Juraj Halas, Igor Hanzel, Miloš Kosterec, Vladimír Marko, Marián Zouhar
Slovník metodologických pojmov
Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2016
Rozsah: 136 strán (A5)
ISBN 978-80-223-4276-6

Slovník metodologických pojmov mapuje základný „pojmový terén“, s ktorým sa stretáme vtedy, keď opisujeme, analyzujeme, interpretujeme či hodnotíme prípravu, priebeh i výsledky nejakej vedeckej práce. Výber jednotlivých hesiel vychádza z úsilia pokryť viaceré zložky konceptuálnej i empirickej práce vo vedeckom výskume. Zároveň odráža témy, ktorým sa autori tejto práce v ostatnom období venovali, a ktoré považujú za metodologicky zaujímavé. Niektoré heslá sa týkajú tém, ktoré sú dodnes kontroverzné (napríklad analógia, induktívne usudzovanie, potvrdenie či zákony prírody). Iné heslá však reprezentujú štandardné pojmy a kategórie, ktorých úzus je už dnes viac-menej ustálený (napríklad abstrakcia či hypotéza).

Stiahnuť PDF (Slovník metodologických pojmov)

Juraj Halas
Abstrakcia a idealizácia
Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2016
Rozsah: 178 strán (A5)
ISBN 978-80-223-4275-9

Abstrakcia a idealizácia je za posledných päťdesiat rokov prvou monografickou prácou v slovenskom jazyku, ktorá sa zameriava na problematiku neempirických metód abstrahovania a idealizovania. Na základe kritickej reflexie minulých i súčasných diskusií v tejto oblasti navrhuje model oboch metód, ktorý v prípadových štúdiách aplikuje na materiál zo spoločensko-humanitných disciplín. Osobitnú pozornosť pritom venuje metodologickej povahe tzv. ideálnych typov, ktoré ako nástroj „historických vied“ presadzoval Max Weber.

Stiahnuť PDF (Abstrakcia a idealizácia)

Program konferencie zahŕňal päť príspevkov, ktoré sa zaoberali problematikou pojmových sústav, klasifikácie a nededuktívneho usudzovania v archeológii.

Príspevok Mgr. Martina Baču, PhD. (Katedra archeológie FiF UK) s názvom „Archeológia a konceptuálne systémy“ sa opieral o logickú sémantiku (F. Gahér, P. Cmorej) a historickú filozofiu vedy (T. S. Kuhn). Bol venovaný otázke vzájomnej kompatibility konceptuálnych systémov v kontexte archeológie, a to v dvoch smeroch: išlo jednak o súmerateľnosť pojmových sústav naprieč jednotlivými paradigmami či výskumnými tradíciami v archeológii, jednak o kompatibilitu konceptuálneho systému archeológie s pojmovými sústavami skúmaných kultúr.

Dr. Bača predstavil niekoľko rôznych smerov v archeológii 20. storočia (kultúrno-historický prístup, procesualizmus a marxizmus, behaviorálna archeológia, post-procesualizmus atď.), pričom sa zameral na rozličné významy výrazu „archeologická kultúra“ v rôznych tradíciách.

Diskusia k príspevku sa dotkla otázky porovnávania dvoch konceptuálnych sústav (prostredníctvom tretej), vplyvu širších teoretických i mimoteoretických predpokladov na archeologickú prax, ako aj vhodnosti aplikácie Kuhnovho pojmu paradigmy v kontexte spoločensko-humanitných vied, resp. archeológie.

PhDr. Vladimír Marko, PhD. vo svojom príspevku („Klasifikácia a ďalšie spôsoby usporiadania údajov“) predstavil niekoľko rôznych pojmov klasifikácie a typológie. Hoci tieto termíny patria k tým najčastejším v diskusiách o metodológii archeológie, ich význam nie je ustálený. Dr. Marko navrhol odlíšiť tri aspekty klasifikácie: (i) k. ako analytická metóda, (ii) k. ako proces klasifikovania (aplikácia metódy) a (iii) k. ako výsledok aplikácie metódy.

Zároveň rozlíšil medzi klasifikáciou, typológiou a nomenklatúrou. Klasifikácia je metóda, ktorej cieľom je zorganizovať poznanie podľa vopred existujúceho a jasne vymedzeného kritéria (klasifikačného princípu), aké poskytuje napríklad vedecký zákon. Je vyčerpávajúca a disjunktná. Naproti tomu typológia je nehierarchická, vychádza často z arbitrárnych vlastností a nemá explanačný či prediktívny potenciál. Nomenklatúra je jednoduchý nehierarchický zoznam.

V diskusii zazneli napríklad otázky, týkajúce sa východiska klasifikácie (nepredpokladá metóda klasifikácie vopred existujúcu klasifikáciu?) či spôsobov, akými možno dosiahnuť, že klasifikácia je vyčerpávajúca.

Príspevok Mgr. Petra Demjána, PhD. („Za hranicami archeologickej klasifikácie“) bol zameraný na súčasné možnosti klasifikácie archeologickej evidencie (objektov, nálezov atď.), ktoré poskytujú moderné technológie. Tradičná klasifikácia evidencie má v archeológii podobu dvojrozmernej matice (tabuľky): v riadkoch sú zapísané jednotlivé objekty, v stĺpcoch sa pomocou deskriptorov charakterizujú ich vlastnosti. Viaceré tabuľky pritom na seba môžu odkazovať.

Predmetom príspevku dr. Demjána, ako aj práce, ktorej sa v súčasnosti venuje, sú možnosti rozvoja tohto tradičného systému pomocou informačných technológií. Dvojrozmerné matice možno zovšeobecniť pomocou viacrozmerného dátového modelu, ktorý umožňuje zachytávať rozmanité relácie medzi objektmi, klasifikovať ich a generovať rôzne „pohľady“ na evidenciu (t. j. umožňuje koexistenciu viacerých klasifikácií). Tento dátový model („sémantická sieť“) vychádza z teórie grafov a realizuje sa pomocou počítačovej grafovej databázy.

Diskusia sa niesla najmä v duchu otázok, ktoré v závere príspevku nadhodil dr. Demján: či možno sformulovať univerzálne pravidlá na tvorbu archeologických klasifikácií a či klasifikovanie evidencie pomocou formálnych prostriedkov môže viesť k „objektívnejšiemu poznaniu“ minulých udalostí. Ďalšou témou, na ktorú spoločná debata narazila, bola revízia klasifikácií na základe dodatočnej evidencie.

Príspevok kolektívu autorov Peter Apiar – Martin Bača – Martin Neumann – Roman Vávra mal názov „Archeológia a usudzovanie na najlepšie vysvetlenie“. Východiskom ich úvah bol posun, ktorí niektorí odborníci, zaoberajúci sa metodológiou archeológie, charakterizujú ako prechod od induktívneho k deduktívnemu usudzovaniu v tejto disciplíne. Autori v príspevku ukázali, že taký pohľad je zjednodušený: popri ďalších druhoch nededuktívneho usudzovania má svoje miesto v archeológii aj abduktívne usudzovanie.

Opierajúc sa o chápanie abdukcie v súčasnej filozofie vedy, autori ilustrovali jej vlastnosti a využitie ilustrovali na príklade eliminácie konkurenčných hypotéz, ktoré vysvetľujú konkrétny archeologický nález.

Príspevok Mgr. Lukáša Bielika, PhD. („Abduktívna analógia a archeológia“) predstavil model postupu nededuktívneho usudzovania, ktorý spája určité črty abduktívneho a analogického usudzovania. Dr. Bielik najprv načrtol chápanie analogického usudzovania, ktoré je obvyklé v metodologickej literatúre (M. Hesse, M. Salmon, P. Bartha). Ďalej navrhol schému „abduktívnej analógie“, ktorá sa inšpiruje Fogelinovými, Schurzovými a Barthovými príspevkami. Na základe tejto schémy sa usudzuje na záver (hypotetickú analógiu medzi dvoma systémami, východiskovým a cieľovým), ktorý najlepšie vysvetľuje pozitívnu analógiu v cieľovom a východiskovom systéme a zároveň prihliada na „disanalógie“ (negatívne analógie) medzi týmito systémami.

Hypotetická analógia, na ktorú sa pritom usudzuje, môže reprezentovať napríklad skutočnú príčinu prítomnosti určitých vlastností na cieľovom systéme, prípadne ich najpravdepodobnejšiu príčinu alebo hlavný dôvod (v zmysle intencie aktérov). Pravda, usudzovanie podľa tejto schémy sa vyznačuje všetkými prednosťami i obmedzeniami, ktoré charakterizujú nededuktívne usudzovanie vôbec. K nim smerovali aj viaceré otázky, ktoré zazneli v diskusii.

Na záver konferencie prof. Mgr. Marián Zouhar, PhD. (Katedra logiky a metodológie vied, zodpovedný riešiteľ projektu AMESH) a Mgr. Martin Bača, PhD. (Katedra archeológie) poďakovali vystupujúcim za zaujímavé príspevky a všetkým účastníkom za podnetné diskusie. Rozvíjajúca sa spolupráca medzi oboma katedrami bude pokračovať i v roku 2017.

Súčasťou programu konferencie s názvom „Method, Evidence and Archaeology“ (Metóda, evidencia a archeológia) je päť prednášok, pričom na každú je vyčlenených zhruba 30 minút a ďalších 15 minút na diskusiu. Podrobný program sa zobrazí po kliknutí na obrázok vpravo.

Konferencia sa koná od 10:00 v miestnosti Š324 na treťom poschodí budovy Univerzity Komenského v Bratislave na Šafárikovom námestí č. 6.

The aim of the conference is to enhance understanding of various conceptual and analytic tools or methods used across disciplines, including different forms of cognitively relevant non-deductive arguments.

Those interested in this topic are encouraged to submit contributions concerning some of the following (or related) issues:

• abductive reasoning as a logic of discovery / justification
• evaluation of inductive arguments
• ‘possible worlds’ as conceptual instruments
• argumentation schemes
• physics, metaphysics and (non-)classical logics
• conceptual methods in philosophy
• thought experiments and armchair methodology

The conference will be held at the Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava, on April 27–28, 2017. The organization of the conference is supported by APVV project No. 0149-12 “Analytic Methods in Social Sciences and Humanities”.

Submissions:

Blinded abstracts of 200-300 words should be submitted to bielikluc@gmail.com. Please also attach a separate cover page with your name, affiliation and contact information.

Deadline for submissions: November 30, 2016.
Notification of acceptance/rejection: January 15, 2017.

Organizing committee:

Lukáš Bielik (Comenius University); Juraj Halas (Comenius University), Vladimír Marko (Comenius University), Marián Zouhar (Comenius University)

Program committee:

František Gahér (Comenius University), Igor Hanzel (Comenius University), Fredrik Haraldsen (Slovak Academy of Sciences), Miloš Kosterec (Comenius University), Vladimír Marko (Comenius University), Martin Vacek (Slovak Academy of Sciences), Marián Zouhar (Comenius University).

In case of any further questions, please let us know: bielikluc at gmail dot com.

• conceptual methods in Archaeology
• classification and typology of artefacts
• non-deductive reasoning in Archaeology
• theory and evidence in Archaeology

Contributions from both archaeologists and philosophers are welcome.

The conference will be held at the Faculty of Arts (Comenius University) in Bratislava, on November 24–25, 2016. Its organization is supported by APVV project No. 0149-12 “Analytic Methods in Social Sciences and Humanities”.

Submissions

Blinded abstracts of 150-300 words should be submitted to meaconference2016 (at) gmail (dot) com as well as a separate cover page with author’s name, affiliation and contact information. The deadline for submissions is August 31, 2016. A notification of acceptance/rejection will be sent by September 15.

Organizing committee:

Lukáš Bielik (Comenius University); Juraj Halas (Comenius University), Miloš Kosterec (Comenius University), Marián Zouhar (Comenius University)

Program committee:

Martin Bača (Comenius University), Lukáš Bielik (Comenius University), František Gahér (Comenius University), Vladimír Marko (Comenius University)

In case of any further questions, please send an email to: Lukáš Bielik, bielikluc (at) gmail (dot) com.

Workshop sa koná od 10:00 v miestnosti G140 v budove FiF UK na Gondovej ulici v Bratislave. Všetkých srdečne pozývame!

Program