Správa z Večera s doc. Lubelcovou

V stredu 26. 3. 2014 sa na štvrtom Večere o metodológii vied stretla tridsiatka účastníkov z radov pedagógov, doktorandov a poslucháčov Filozofickej fakulty UK, ako aj širšej odbornej verejnosti. Prilákala ich prezentácia doc. PhDr. Gabriely Lubelcovej, PhD., pracovníčky Katedry sociológie a zároveň prodekanky FiF UK pre prijímacie konanie, celoživotné vzdelávanie občanov a vzťahy s verejnosťou.

Docentka Lubelcová vystúpila s prezentáciou s názvom „Ako sociologicky analyzovať“. Vo svojom vystúpení charakterizovala sociológiu ako teoreticko-empirickú disciplínu, ktorá „buduje teórie na základe faktov“. Prelínanie teoretického a empirického v sociológii ilustrovala na schéme sociologického výskumu. Ten postupuje od identifikácie problematického sociálneho javu a konceptualizácie problému pomocou modelovej reprezentácie, cez jeho operacionalizáciu (t. j. transformáciu teoretických pojmov na premenné ako znaky „s empirickým krytím“), formuláciu hypotéz, výber techník zberu dát a samotné získavanie dát, až k interpretácii výsledkov a ich opätovnému vztiahnutiu k teoretickému modelu, teda prechodu k úvahám na úrovni teórií stredného dosahu, všeobecnej sociologickej teórie a sociologickej metateórie.

Pani docentka ilustrovala viaceré podstatné kroky tejto schémy na príkladoch z prác Alexandra Hirnera (1911 – 1987), jedného zo zakladateľov sociológie na Slovensku. Napokon, názov stredajšej prednášky bol inšpirovaný jeho rovnomennou prácou (1976).

Prezentácia ponúkla zaujímavé rozlíšenie medzi metódami a technikami výskumu: kým prvé majú charakter všeobecnejších a komplexnejších poznávacích postupov, druhé sú skôr technickými či praktickými výkonmi pri samom zbere dát. Doc. Lubelcová tiež upozornila na pravdepodobnostný charakter sociologického poznania, ktorý je dôsledkom základnej črty sociálneho konania – jeho intencionálnosti. Zložitosť sociálnych javov sa zase prejavuje v nevyhnutnej „reduktívnosti“ sociologického výskumu, ktorá je determinovaná zámermi výskumníka a všeobecnou teóriou, na pozadí ktorej sa skúmanie odohráva.

V diskusii ako obvykle vystúpili členovia Katedry logiky a metodológie vied, ale tiež doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD. (KFDF FiF UK), prof. PhDr. Jela Steinerová, PhD. (KKIV FiF UK), Mgr. Martin Vacek (FiÚ SAV), prof. Ing. Milan Šikula (EÚ SAV) a niekoľko ďalších účastníkov. V diskusii padlo zhruba dvadsať otázok, ktoré pokryli veľké množstvo tém. Týkali sa napríklad úlohy tzv. kvalitatívnych metód v sociológii a jej styčných bodov so sociálnou antropológiou, používania termínu „model“ v spoločensko-humanitných disciplínach, rozlíšenia metód a techník, miesta operacionalizácie v štruktúre vedeckého výskumu, otázky falzifikovateľnosti sociologických teórií, špecifík používania výrazu „interpretácia“ a „explanácia“ v sociológii, myšlienkových experimentov, možností axiomatizácie teórií spoločensko-humanitných disciplín či problému falošných korelácií. K dvom témam sa však diskusia opätovne vracala. Išlo, po prvé, o otázku pôvodu „východiskovej“ teórie, ktorá funduje formuláciu problému, takže predurčuje spôsob jeho reprezentácie a ďalší priebeh výskumu. Po druhé, ako nemenej závažný vystúpil problém možnosti objektivity či hodnotovej neutrality v sociológii, ale aj v ďalších spoločenskovedných disciplínach – napríklad v ekonómii.

Večery o metodológii vied budú pokračovať už 9. apríla prezentáciou dr. Babošaprof. Malovej z Katedry politológie s názvom „Veľmi prísna, málo platná: metodologické limity politológie“. Srdečne pozývame!

Materiály na stiahnutie