Desiateho decembra sa konal posledný z Večerov o metodológii vied v roku 2014. Viac ako dvadsiatka účastníkov z radov pedagógov, študentov i širšej odbornej verejnosti si prišla vypočuť prednášku doc. Mgr. Antona Heretika, PhD., ktorý pôsobí na Katedre psychológie FiF UK. Doc. Heretik v prezentácii s názvom „Problémy vedeckej psychológie – niekoľko postrehov“ oboznámil návštevníkov s metodologickými výzvami, ktorým čelí úsilie o budovanie psychológie ako vedy o prežívaní a správaní.
Podobne ako v ďalších spoločensko-humanitných disciplínach, aj v psychológii popri sebe existujú viaceré konkurenčné výskumné tradície. Rozdiely medzi nimi priblížil doc. Heretik na základnom rozlíšení medzi (nepozorovateľným) prežívaním či mysľou a (pozorovateľným) správaním. Časť výskumných programov chápe primárnu úlohu ako skúmanie prvého člena dvojice s cieľom porozumieť druhému členu (psychoanalýza, kognitívna psychológia), iná časť zase ako skúmanie druhého člena, ktorý je prístupný empirickým, najmä experimentálnym metódam (etológia, behaviorizmus, sociálna psychlógia). V dejinách psychológie sa prevládajúci dôraz presúval raz na tú, raz na onú stranu. Ako však upozornil doc. Heretik, možno tiež uvažovať o tom, či samo chápanie psychológie ako vedy o „prežívaní a správaní“ nie je príliš široké a ambiciózne.
Významným problémom, ktorého reflexii sa psychológia podľa doc. Heretika nemôže vyhnúť, je existencia „ľudovej psychológie“ (folk psychology). Každý človek disponuje schopnosťou interpretovať správanie iných a pochopiť ho ako výsledok ich prežívania. Vo väčšej alebo menšie miere je teda každý z nás „psychológom“, ktorý pri vysvetľovaní každodenných interakcií navrhuje vlastné „psychologické“ hypotézy, formuluje predikcie správania či mentálnych stavov iných a podobne. Psychológia ako veda by mala predčiť svoj „ľudový“ náprotivok čo do exaktnosti a spoľahlivosti. Zároveň však čelí hrozbe, že bude len jeho systematizáciou, pretože praktizujúci psychológovia-vedci sú takisto nositeľmi ľudového variantu svojej disciplíny.
Popritom existuje opačný smer ovplyvňovania, od vedeckej psychológii k tej ľudovej. Prvky odbornej psychologickej terminológie („inteligencia“, „komplex“ atď.) sa tak stávajú súčasťou bežnej slovnej zásoby, čo vedie k nedorozumeniam. Keďže navyše mnohé psychologické termíny (napr. „osobnosť“) pochádzajú z prirodzených jazykov, kde tvoria súčasť ľudovej psychológie, dochádza k vzniku takzvaných jingle-jangle fallacies. Pri jingle fallacy sa dva rozličné javy mylne stotožňujú na základe toho, že na ich označenie možno použiť rovnaký termín. O jangle fallacy hovoríme v prípade, že dva v skutočnosti identické javy sa považujú za odlišné len na základe existencie rozličných termínov, ktoré ich označujú. V dôsledku druhej chyby dochádza k neopodstatnenému rozmnoženiu teoretických „konštruktov“.
V diskusii vystúpili napríklad prof. PhDr. Štefan Švec, CSc. (Katedra pedagogiky FiF UK), prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD. (Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK), Pavol Baboš, M.Sc., PhD. (Katedra politológie FiF UK) a viacerí študenti psychológie či filozofie. Otázky sa dotkli problematiky psychológie výchovy, rozlišovania normality a osobnostných porúch či využitia zberu dát zo sociálnych sietí v psychologickom výskume.
V letnom semestri akademického roka 2014/2015 plánujeme usporiadať niekoľko ďalších Večerov o metodológii vied, ako aj sériu metodologických workshopov, venovaných jednotlivým spoločensko-humanitným disciplínam.
