Aký bol Večer o archeológii?

Aprílovú trojicu Večerov o metodológii vied uzavrel 23. 4. prof. PhDr. Eduard Krekovič, CSc. z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK. Vo vystúpení s názvom „Moderná a postmoderná archeológia (novopozitivizmus vs. hermeneutika)“ zoznámil návštevníkov s viac ako päťdesiatročným vývojom metodologických koncepcií tejto „totálnej vedy“ o minulosti človeka.

Profesor Krekovič rozdelil dejiny metodologických reflexií archeológie na tri etapy. Po počiatočnom období prevahy tradičnej, kultúrno-historickej archeológie, ktorá sa orientovala najmä na terénny výskum, za čo si vyslúžila prívlastok „ateoretická“, nastupuje v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tzv. „nová“ čiže procesuálna archeológia. Spája sa najmä s menom Lewisa Binforda, amerického archeológa, ktorý sa pokúsil prebudovať štruktúru archeologického výskumu prostriedkami hypoteticko-deduktívneho modelu testovania hypotéz. Cieľom procesualistov bolo budovať archeológiu ako objektívnu vedu (t. j. ako súčasť „sciences“, a nie „humanities“), s ambíciou sformulovať zákony fungovania kultúry a kultúrnej zmeny. Tento prístup, inšpirovaný logickým pozitivizmom, sa presadil najmä v anglosaských krajinách. Viedol k viacerým inováciám v disciplíne, vrátane vzniku tzv. etnoarcheológie. Tá skúma súčasné spoločenstvá žijúce na úrovni prehistorickej kultúry a s pomocou týchto poznatkov sa usiluje rekonštruovať spôsob života iných, zaniknutých spoločenstiev.

Reakciou na optimizmus tohto prístupu bol vznik tzv. post-procesuálnej archeológie v osemdesiatych rokoch. Tá sa vracia k chápaniu archeológie ako humanitnej disciplíny, pričom kladie dôraz na (hermeneutickú) interpretáciu významu artefaktov. Inšpiruje sa nielen interpretativizmom v metodológii sociálnych vied, ale aj príspevkami k „postmodernizmu“, sociálnym konštruktivizmom, Bourdieuho teóriou spoločenskej praxe a pojmom habitu či ricoeurovskou literárnou teóriou. Proti procesualistickému dôrazu na objektivitu zdôrazňuje rovnocennosť a nesúmerateľnosť archeologických interpretácií a konštruktový charakter minulosti. Ako však vo svojich záverečných poznámkach upozornil prof. Krekovič, tento programový odpor voči objektivite je ťažko zlučiteľný s úsilím o archeológiu ako vedu.

V diskusii okrem viacerých členov riešiteľského kolektívu projektu AMESH vystúpili napríklad doc. PhDr. Gabriela Lubelcová, PhD. (KSOC FiF UK), prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc. (KEOV PdF UK) a Mgr. Peter Barta, PhD. (KARCH FiF UK). Spomedzi viacerých tém, ktorých sa diskusia dotkla, azda najväčšmi rezonovali paralely medzi vývojom metodológie archeológie a iných spoločenskovedných disciplín (napr. sociológie), na ktoré upozornila doc. Lubelcová. Diskutovalo sa tiež o pojme interpretácie, vzťahu archeológie a prírodných vied, objektivite archeologickej klasifikácie či o charaktere metateoretických diskusií v súčasnej archeológii.

Ďalší z Večerov o metodológii vied sa bude konať 14. mája 2014. Doc. RNDr. Tatiana Bužeková, PhD. z Katedry etnológie a muzeológie FiF UK pripravila pre návštevníkov prezentáciu s názvom „Metodologické problémy etnografického výskumu“. Srdečne pozývame!